';

Ako som sa dostala k noseniu

Dcérku som začala nosiť až keď mala 18 mesiacov. Dôvodom bolo, že nechcela sedieť v kočíku, ale ani kráčať. Už v tom čase mala 15 kg a len tak ju niesť na rukách bola riadna fuška. Tak som začala pátrať a hľadať čo by bolo vhodné na tak veľké dieťa a či vôbec je niečo. Prišla som na to, že možností je veľa a zorientovať sa v tom nie je až také jednoduché. Tak som začala čítať všetky možné a dostupné články, blogy, stránky nie len na nete, ale aj v skupinách na fb ktoré sú zamerané na nosenie detí. Nakoniec som bola viac dezorientovaná plná informácií a nevedela som čo ďalej tak som sa do tejto problematiky ešte viac ponorila. Náš prvý nosič bola Manduca a dala som si k nej ušiť extendory aby mala dcérka látku spod kolienka po kolienko kôli správnemu podsadeniu.

V tom čase keď som malú začala nosiť som nepoznala nikoho vo svojom okolí kto by mi bol pomohol z nastavením nosiča asi mesiac som sa trápila kým sa mi to samej podarilo a to som si najskôr myslela veď čo príde nosič šupnem doň dieťa a bude no opak bola pravda. Správne nastaviť nosič tak aby vám nosenie bolo pohodlné je fakt veľmi zložité. Lebo aj v ergonomickej pomôcke sa dá nosiť neergonomicky čiže nesprávne je veľmi dôležité aby so nespôsobovalo diskomfort nosiacemu ale aj nosencovi.

Mojim hlavným cieľom je aby som maminkám podala všetky základné informácie a hlavne tak aby boli čo najviac zrozumiteľné aby si vedeli podľa svojho finančného stropu kúpiť tú správnu nosiacu pomôcku. Na trhu je toho tak strašne veľa nie len šatiek ale aj nosičov, nosičského oblečenia ale aj rôznych doplnkov od slintákov kojonáhrdelníkov tašiek atď.

Každá maminka je individuálna každé dieťatko je iné a každému sedí niečo iné nedá sa povedať „to čo sedí mne bude sedieť aj tebe“. Práve to bol dôvod pre ktorý som sa rozhodla maminky riešiť individuálne.